{"id":369,"date":"2022-07-25T16:23:27","date_gmt":"2022-07-25T16:23:27","guid":{"rendered":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/?page_id=369"},"modified":"2022-07-25T16:29:36","modified_gmt":"2022-07-25T16:29:36","slug":"nepocujem-ta","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/nepocujem-ta\/","title":{"rendered":"Nepo\u010dujem \u0165a"},"content":{"rendered":"

Sorry, this entry is only available in SK<\/a>.<\/p>

Autorka:<\/strong> Eva Voz\u00e1rov\u00e1
\nText vznikol pre bilt\u00e9n k projektu Zvukov\u00e9 topografie v roku 2022<\/strong><\/p>\n

\"\"
Foto: Marek Jan\u010d\u00fach<\/figcaption><\/figure>\n
\n
\n
\n

Pri\u0301rodovedci pred c\u030casom zistili, z\u030ce zvukova\u0301 rozmanitost\u030c urc\u030cite\u0301ho biotopu je signa\u0301lom jeho zdravia. Vel\u030cmi zjednodus\u030cene povedane\u0301, c\u030ci\u0301m viac zvukov v pri\u0301rode poc\u030cujeme, v ty\u0301m komplexnejs\u030com ekosyste\u0301me sa nacha\u0301dzame, c\u030co je znameni\u0301m jeho odolnosti a z\u030civotaschopnosti. Dobre to vidiet\u030c napri\u0301klad na vta\u0301koch: Pestra\u0301 a vyva\u0301z\u030cena\u0301 zvukova\u0301 popula\u0301cia v urc\u030citej lokalite znac\u030ci\u0301 dobre\u0301 podmienky pre z\u030civot. C\u030ci\u0301m leps\u030cie sa vta\u0301ky maju\u0301, ty\u0301m viac druhov je moz\u030cne\u0301 sledovat\u030c (a poc\u030cut\u030c).<\/p>\n

Plati\u0301 to aj o l\u030cud\u030coch? C\u030ci\u0301m viac na\u0301s poc\u030cut\u030c, ty\u0301m je na\u0301s viac a ty\u0301m va\u0308c\u030cs\u030cmi prekvita\u0301me? Azda to znie aj trochu lichotivo. Akoby sme mali na dosah do\u0302kaz, z\u030ce c\u030ci\u0301m sme hlasnejs\u030ci\u0301 a bujarejs\u030ci\u0301, ty\u0301m leps\u030cie sa na\u0301m dari\u0301 a z\u030civotna\u0301 u\u0301roven\u030c stu\u0301pa. Ak by sme si predstavili pomyselnu\u0301 hlukovu\u0301 mapu sveta v priebehu posledny\u0301ch sto rokov, videli by sme zrejme krivku akusticky\u0301ch prejavov l\u030cudstva stu\u0301pat\u030c priamo u\u0301merne s rastu\u0301cim blahobytom.[1]<\/p>\n

*<\/p>\n

Pokial\u030c ide o zvuk, ma\u0301me my, l\u030cudia, vy\u0301sadnu\u0301 pozi\u0301ciu: sme najhluc\u030cnejs\u030ci\u0301m druhom na plane\u0301te. Hoci jedinci iny\u0301ch z\u030civoc\u030ci\u0301chov \u2013 napri\u0301klad vel\u030cry\u0301b c\u030ci dokonca kreviet \u2013 doka\u0301z\u030cu produkovat\u030c zvuky mnohokra\u0301t hlasnejs\u030cie nez\u030c c\u030clovek, d\u030caleko nad nas\u030ci\u0301m prahom bolesti, z\u030ciadny druh nezahltil zemegul\u030cu svojimi zvukovy\u0301mi prejavmi tak do\u0302kladne, ako my. Na rebri\u0301c\u030cku zvukove\u0301ho znec\u030cistenia[2], vytvorene\u0301ho pred piatimi rokmi, defiluju\u0301 vedl\u030ca seba svetove\u0301 vel\u030ckomesta\u0301. Najhors\u030cie dopadol c\u030ci\u0301nsky Kanton pred Dilli\u0301 a Ka\u0301hirou. (Bratislava, Praha ani Budapes\u030ct\u030c v tomto merani\u0301 nefigurovali, no v inom porovnani\u0301 v roku 2013 skonc\u030cila Bratislava ako najhluc\u030cnejs\u030cie noc\u030cne\u0301 mesto Euro\u0301py.[3]) Ocea\u0301ny su\u0301 vd\u030caka na\u0301m tak prehluc\u030cnene\u0301, z\u030ce v nich prakticky neostalo tiche\u0301 miesto.[4] Hluku uz\u030c produkujeme tol\u030cko, z\u030ce jeho vy\u0301skum zac\u030cal rozlis\u030covat\u030c zdroje zvukove\u0301ho znec\u030cistenia na hluk z dopravy (cestnej leteckej aj lodnej), priemyslu a kohabita\u0301cie v spoloc\u030cny\u0301ch lokalita\u0301ch, napri\u0301klad v bytovka\u0301ch c\u030ci na dedina\u0301ch (tzv. socia\u0301lne zvukove\u0301 znec\u030cistenie). Ako l\u030cudstvo na\u0301s je skra\u0301tka vel\u030cmi dobre poc\u030cut\u030c.<\/p>\n

Vieme o tom a uc\u030ci\u0301me sa s ty\u0301m z\u030cit\u030c. Vynacha\u0301dzame c\u030coraz leps\u030cie zvukoizolac\u030cne\u0301 materia\u0301ly, zleps\u030cujeme tlmiacu techniku a staviame byty na vysoky\u0301ch poschodiach. Nas\u030cli sme dokonca spo\u0302sob, ako si vytvorit\u030c priva\u0301tne prenosne\u0301 zvukove\u0301 kapsuly: fantasticky na to funguju\u0301 autora\u0301dia a slucha\u0301tka v us\u030ciach. Robi\u0301me vs\u030cetko preto, aby sme poc\u030culi menej (kaz\u030cdopa\u0301dne menej toho, c\u030co poc\u030cut\u030c nechceme). A dari\u0301 sa na\u0301m to. Ota\u0301zka znie, c\u030ci sme sa nauc\u030cili vytvorit\u030c si su\u0301kromie a ticho, alebo skra\u0301tka len \u2013 menej poc\u030cu\u0301vame.<\/p>\n

*<\/p>\n

Snaha vysporiadat\u030c sa s hlukom nie je novinka. Prvy\u0301 Antila\u0308rmverein (Spolok proti hluku) zaloz\u030cil nemecky\u0301 filozof Theodor Lessing. Hluk povaz\u030coval za \u201chranic\u030cnu\u0301 ota\u0301zku nervov a dus\u030ce\u201d. Napi\u0301sal preto 120-stranovu\u0301 esej, ktorou sledoval najma\u0308 jeden ciel\u030c: vyhla\u0301sit\u030c vojnu nadmerne\u0301mu hluku v su\u0301c\u030casnom z\u030civote.[5] Pi\u0301sal sa rok 1908.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

\n
\n
\n

Dnes je zjavne\u0301, z\u030ce Lessingovi sa tu\u0301to bitku nepodarilo vyhrat\u030c. Jeho uvaz\u030covanie o pudeni\u0301 l\u030cudi\u0301 k hluc\u030cnosti je vs\u030cak sta\u0301le aktua\u0301lne. Tvrdi\u0301, z\u030ce nas\u030ca inklina\u0301cia k hluc\u030cnosti vycha\u0301dza z hl\u0301bky l\u030cudskej dus\u030ce, v ktorej je zakotvene\u0301 \u201chrmotne\u0301 bura\u0301canie z\u030civota\u201d. Ak teda chceme sti\u0301s\u030cit\u030c nas\u030ce okolie, musi\u0301me najprv na\u0301jst\u030c spo\u0302sob, ako sti\u0301s\u030cit\u030c sami seba.<\/p>\n

Paradoxom pritom je, z\u030ce sami seba \u2013 nas\u030ce idea\u0301lne my \u2013 si vo\u0302bec nepredstavujeme hluc\u030cne. Vezmime si bez\u030cnu\u0301 sce\u0301nu z utopicke\u0301ho sci-fi filmu. Ako v n\u030com vyzera\u0301 Zem budu\u0301cnosti? Zva\u0308c\u030cs\u030ca sme svedkami pokojnej mestskej c\u030ci vidieckej krajiny oply\u0301vaju\u0301cej komfortny\u0301m a c\u030cisty\u0301m by\u0301vani\u0301m s hojnou zelen\u030cou, kde sa l\u030cudia rozpra\u0301vaju\u0301 pokojny\u0301mi hlasmi a dopravne\u0301 prostriedky jazdia takmer nec\u030cujne. L\u030cudstvo, ktore\u0301 vystu\u0301palo po evoluc\u030cnom rebri\u0301c\u030cku dost\u030c vysoko na to, aby prez\u030cilo vojny, choroby, ekologicke\u0301 katastrofy a pri\u0301padne kolonizovalo c\u030cast\u030c vesmi\u0301ru, si predstavujeme ako entitu ohl\u030caduplnu\u0301 k z\u030civotne\u0301mu prostrediu, schopnu\u0301 opustit\u030c fixnu\u0301 ideu boja o peniaze a moc a \u2013 prekvapivo \u2013 produkuju\u0301cu vel\u030cmi ma\u0301lo hluku.<\/p>\n

*<\/p>\n

Americky\u0301 spisovatel\u030c Jonathan Franzen, okrem ine\u0301ho esejista a nads\u030ceny\u0301 pozorovatel\u030c vta\u0301kov, bol pra\u0301ve ty\u0301m, kto s\u030cirs\u030ciemu publiku v jednej zo svojich eseji\u0301[6] prezentoval su\u0301vislost\u030c medzi bohatost\u030cou vta\u0301c\u030ci\u0301ch popula\u0301cii\u0301 a kvalitou z\u030civotne\u0301ho prostredia. Okrem toho vs\u030cak predostrel aj iny\u0301 zauji\u0301mavy\u0301 pri\u0301mer \u2013 svoj vlastny\u0301: pestrost\u030c vta\u0301c\u030ci\u0301ch druhov nie je podl\u030ca neho iba barometrom ekologicke\u0301ho stavu Zeme, ale aj jej mora\u0301lneho a eticke\u0301ho zdravia. V euro\u0301pskej kultu\u0301re sme zvyknuti\u0301 blahobyt zvierat vni\u0301mat\u030c ako niec\u030co, c\u030co na\u0301s (do istej miery) empaticky tra\u0301pi. V ojedinely\u0301ch pri\u0301padoch \u2013 napri\u0301klad po zastreleni\u0301 medvedice prikrmovanej chata\u0301rmi v Ni\u0301zkych Tatra\u0301ch \u2013 si dokonca doka\u0301z\u030ceme nes\u030ct\u030castie z\u030civoc\u030ci\u0301chov spojit\u030c s konkre\u0301tnymi zlyhaniami konkre\u0301tnych l\u030cudi\u0301 alebo ins\u030ctitu\u0301cii\u0301. No Franzen ide d\u030calej: zdravie vta\u0301c\u030cej ri\u0301s\u030ce oznac\u030cuje za meter pre na\u0301s\u030c kolekti\u0301vny (ne)za\u0301ujem a (ne)ochotu ries\u030cit\u030c klimaticku\u0301 katastrofu, ktorej sme su\u0301c\u030cast\u030cou.<\/p>\n

Mo\u0302z\u030ce to byt\u030c podobne aj vo vzt\u030cahu k hluku, ktory\u0301 generujeme? Ak spev operencov zaznieva hlasnejs\u030cie vtedy, ked\u030c sa k pri\u0301rode spra\u0301vame zodpovedne a citlivo, je moz\u030cne\u0301, z\u030ce hluk funguje presne opac\u030cne? C\u030ci\u0301m viac je hluku okolo na\u0301s, c\u030ci\u0301m hlasnejs\u030ciu a rozmanitejs\u030ciu zvukovu\u0301 krajinu produkujeme my l\u030cudia, ty\u0301m hors\u030cie sa pravdepodobne ma\u0301me a ty\u0301m viac to signalizuje nas\u030cu osobnu\u0301 apatiu voc\u030ci svetu okolo na\u0301s?<\/p>\n

*<\/p>\n

Kra\u0301tky diskurz do problematiky (ne)dostupnosti ticha. Zvukove\u0301 znec\u030cistenie sa od Lessingovy\u0301ch c\u030cias stalo dobre zna\u0301mym pojmom. Vedecke\u0301 poznanie, z\u030ce ho ako l\u030cudstvo generujeme pri\u0301lis\u030c vel\u030ca, je pomerne c\u030cerstve\u0301, no stihlo uz\u030c spustit\u030c tlak na jeho zniz\u030covanie, c\u030ci uz\u030c konkre\u0301tnymi miestnymi intervenciami alebo v podobe ro\u0302znych politicky\u0301ch doho\u0302d. Vnizka\u0301 zauji\u0301mavy\u0301 paradox: Euro\u0301pska u\u0301nia na\u0301m uklada\u0301 zniz\u030covat\u030c hluk, ky\u0301m my sa ponosujeme na ostrovc\u030ceku uprostred kriz\u030covatky na prevr\u0301tane\u0301 vy\u0301fuky c\u030clenov miestneho motoklubu a zvys\u030cujeme ry\u0301chlost\u030c na mestsky\u0301ch obchvatoch na 130. (Ake\u0301 akusticky kra\u0301sne javy! Hoci trochu bolestive\u0301… Moz\u030cno aj na precha\u0301dzku mestom zac\u030cneme c\u030coskoro nosit\u030c membra\u0301nove\u0301 s\u030ctuple do us\u030ci\u0301 podobne, ako na hlasne\u0301 koncerty? Urc\u030cite vel\u030cmi dobre vytesnia vs\u030cetko nepekne\u0301 a budeme mo\u0302ct\u030c \u2013 konec\u030cne! \u2013 ostat\u030c sami so svojimi mys\u030clienkami.)<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

\n
\n
\n

Podl\u030ca s\u030ctatisti\u0301k sa l\u030cudske\u0301 z\u030civoty kaz\u030cdy\u0301 rok skra\u0301tia o 1,6 milio\u0301na \u201czdravy\u0301ch rokov\u201d pra\u0301ve v do\u0302sledku znec\u030cistenia hlukom z dopravy.[7] Hluk sa povaz\u030cuje za druhu\u0301 najva\u0308c\u030cs\u030ciu environmenta\u0301lnu za\u0301t\u030caz\u030c v Euro\u0301pe, hned\u030c po znec\u030cisteni\u0301 ovzdus\u030cia. Hladiny hluku v Euro\u0301pe d\u030caleko presahuju\u0301 hodnoty odporu\u0301c\u030cane\u0301 WHO, pric\u030com za posledny\u0301ch 10 rokov sa nepodarilo dosiahnut\u030c z\u030ciadne vy\u0301znamne\u0301 zleps\u030cenie. Naopak, oc\u030caka\u0301va sa zvys\u030covanie hluku v bli\u0301zkej budu\u0301cnosti.[8]<\/p>\n

Vyspele\u0301 euro\u0301pske vel\u030ckomesta\u0301 \u2013 Berli\u0301n, Amsterdam, Stockholm \u2013 sa nacha\u0301dzaju\u0301 v spodnej c\u030casti rebri\u0301c\u030cka globa\u0301lnej hlukovej za\u0301t\u030caz\u030ce.[9] Vieden\u030c, zna\u0301ma vysokou kvalitou z\u030civota, je az\u030c druha\u0301 od konca. V krajina\u0301ch, v ktory\u0301ch sa zvukove\u0301mu znec\u030cisteniu venuje verejna\u0301 debata viac nez\u030c u na\u0301s, sa uz\u030c zauz\u030ci\u0301val pojem pra\u0301vo na ticho. V susednom C\u030cesku sa o n\u030com diskutuje cca od roku 2017, kedy prebehlo strategicke\u0301 hlukove\u0301 mapovanie.[10] Jedny\u0301m z jeho hlavny\u0301ch zisteni\u0301 je, z\u030ce hlukova\u0301 za\u0301t\u030caz\u030c z cestnej dopravy nad 55 decibelov (maxima\u0301lna dlhodoba\u0301 hranica odporu\u0301c\u030cana\u0301 WHO je 53 decibelov) zasahuje az\u030c s\u030ctvrtinu obyvatel\u030cov C\u030ceska. Meni\u0301 sa niec\u030co \u2013 vy\u0301vojovo, spoloc\u030censky, fyziologicky, menta\u0301lne, kogniti\u0301vne \u2013 v na\u0301s samy\u0301ch ty\u0301m, z\u030ce z\u030cijeme cele\u0301 nas\u030ce z\u030civoty v neuti\u0301chaju\u0301com objati\u0301 civilizac\u030cne\u0301ho rachotu a dro\u0301nu?<\/p>\n

A do\u0302lez\u030city\u0301 je aj d\u030cals\u030ci\u0301 moment: ota\u0301zka dostupnosti ticha (alebo sko\u0302r ochrany pred hlukovou za\u0301t\u030caz\u030cou) napriec\u030c spoloc\u030censky\u0301mi vrstvami. Ticho sa sta\u0301va luxusny\u0301m tovarom. V dobe, kedy je pre efekti\u0301vne fungovanie do\u0302lez\u030cite\u0301 z\u030cit\u030c v meste, v bli\u0301zkosti pra\u0301ce, s\u030cko\u0302l a sluz\u030cieb, je bezhluc\u030cna\u0301 osobna\u0301 zo\u0301na c\u030coraz menej dostupnou komoditou. Pokoj si doka\u0301z\u030cu zabezpec\u030cit\u030c najma\u0308 l\u030cudia, ktori\u0301 si mo\u0302z\u030cu dovolit\u030c dostatoc\u030cny\u0301 z\u030civotny\u0301 priestor c\u030ci odhluc\u030cn\u030cuju\u0301ce technolo\u0301gie, pri\u0301padne ti\u0301, ktori\u0301 za tichom mo\u0302z\u030cu pravidelne vycestovat\u030c. Ale c\u030co ostatni\u0301?<\/p>\n

A c\u030co ti\u0301, ktori\u0301 oby\u0301vaju\u0301 celkom ine\u0301 biotopy a maju\u0301 radika\u0301lne ine\u0301 potreby? Kam sa pred nas\u030cou akustickou rozpi\u0301navost\u030cou skryje divoc\u030cina?<\/p>\n

*<\/p>\n

Ak ale musi\u0301me prijat\u030c, z\u030ce z\u030cijeme vo svete, pre ktory\u0301 je hluk novou prirodzenost\u030cou, pred ktorou nevieme utiect\u030c, pod\u030cme hl\u030cadat\u030c ine\u0301 spo\u0302soby, ako sa s ni\u0301m vyrovnat\u030c. Ky\u0301m ako spoloc\u030cnost\u030c budeme hl\u030cadat\u030c cesty, ako ho zminimalizovat\u030c, jednotlivo sa mo\u0302z\u030ceme poku\u0301sit\u030c hluk spoznat\u030c. Pre niekoho mo\u0302z\u030ce byt\u030c hygienou ucha jeho vytesnenie \u2013 autora\u0301dio naladene\u0301 na vycibreny\u0301 program c\u030ci pravidelny\u0301 vy\u0301let do lesa. Pre na\u0301s su\u0301 zas Zvukove\u0301 topografie (okrem ine\u0301ho aj) pokusom o akusticku\u0301 terapiu svojho druhu. Hluk okolo seba nevieme sti\u0301s\u030cit\u030c, no vieme sa don\u030cho zapoc\u030cu\u0301vat\u030c, snaz\u030cit\u030c sa porozumiet\u030c zvukovej krajine, ktora\u0301 na\u0301s obklopuje a du\u0301fat\u030c, z\u030ce v nej moz\u030cno na\u0301jdeme c\u030cosi, c\u030co sme doposial\u030c nepoc\u030culi a c\u030co na\u0301m umoz\u030cni\u0301 zmenit\u030c pohl\u030cad (posluch?) na svet.<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

\n
\n
\n

Nie na\u0301hodou sme za miesto pre jednu z ty\u0301chto terapeuticky\u0301ch sea\u0301ns vybrali pra\u0301ve Rac\u030cianske my\u0301to. Rac\u030cko a najma\u0308 jeho okolie \u2013 S\u030cancova\u0301 a Trnavske\u0301 my\u0301to \u2013 patria medzi najviac hlukom (a smogom) znec\u030cistene\u0301 a z pohl\u030cadu zdravia najhors\u030cie ulice v meste. No ale pova\u0301z\u030cte, ta\u0301 zvukova\u0301 scene\u0301ria! Nestoji\u0301 to aspon\u030c za chvi\u0301l\u030ckove\u0301 zastavenie a zapoc\u030cu\u0301vanie sa do tej nekonec\u030cnej opery?<\/p>\n

——<\/p>\n<\/div>\n

\n
\n
\n

1. Taka\u0301 mapa v skutoc\u030cnosti neexistuje \u2013 nie pre celu\u0301 Zem a uz\u030c vo\u0302bec nie spracovana\u0301 za cele\u0301 storoc\u030cie. Hoci civilizovany\u0301 svet ma\u0301 v ostatny\u0301ch rokoch tendenciu ries\u030cit\u030c znec\u030cist\u030covanie ro\u0302znymi zdrojmi, vra\u0301tane hluku, v merani\u0301 toho, kol\u030cko zvukov vlastne produkujeme, ma\u0301me zatial\u030c mnoho bielych miest.<\/p>\n

2. Mimi Hearing Wellbeing. (2017). Worldwide Hearing Index 2017. [https:\/\/www.weforum.org\/agenda\/2017\/03\/these-are-the-cities-with-the-worst- noise-pollution\/]<\/p>\n

3. Durdovansky\u0301, M. V noci sa Bratislava neda\u0301 poc\u030cu\u0301vat\u030c, je hluc\u030cna\u0301. In: Sme.sk. [https:\/\/bratislava.sme.sk\/c\/7013759\/v-noci-sa-bratislava-neda-pocuvat-je-hlucna.html]<\/p>\n

4. Viac na tu\u0301to te\u0301mu v ra\u0301mci performance a diskusie s Michalom Kindernayaom na Zvukovy\u0301ch topografia\u0301ch #3 5. ju\u0301na v Schaubmarovom mlyne.<\/p>\n

5. Lessing, T. (1908). Der La\u0308rm. Eine Kampfschrift gegen die Gera\u0308usche unseres Lebens. Wiesbaden: Verlag von J.F. Bergmann<\/p>\n

6. Franzen, J.(2021). The End of The End of The Earth. NewYork: Picador<\/p>\n

7. The future of road noise policy in Europe. (2020). [https:\/\/eurocities.eu\/wp-content\/uploads\/2020\/09\/EUROCITIES_statement_noise_policy_in_Europe_2020.pdf]<\/p>\n

8. The future of road noise policy in Europe. (2020). [https:\/\/eurocities.eu\/wpcontent\/uploads\/2020\/09\/EUROCITIES_statement_noise_policy_in_Europe_2020.pdf]<\/p>\n

9. MimiHearingWellbeing.(2017).WorldwideHearingIndex2017.[https:\/\/www.weforum.org\/agenda\/2017\/03\/these-are-the-cities-with-the-worst-noise-pollution\/]<\/p>\n

10. Pokorny\u0301, M., Mra\u0301zova\u0301, S\u030c.(2018). Pra\u0301vo na ticho: Az\u030c c\u030ctvrtina obyvatel C\u030ceska trpi\u0301 nadme\u030crny\u0301m hlukem ze silnic\u030cni\u0301 dopravy, pomoci by jim mohly soudy. In: Hospoda\u0301r\u030cske\u0301 noviny. [https:\/\/archiv.hn.cz\/c1-66360560-pravo-na-ticho-az-ctvrtina-obyvatel- ceska-trpi-nadmernym-hlukem-ze-silnicni-dopravy-pomoci-by-jim-mohly-soudy]<\/p>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n<\/div>\n

<\/p>","protected":false},"excerpt":{"rendered":"

Sorry, this entry is only available in SK.Autorka: Eva Voz\u00e1rov\u00e1 Text vznikol pre bilt\u00e9n k projektu Zvukov\u00e9 topografie v roku 2022 Pri\u0301rodovedci pred c\u030casom zistili, z\u030ce zvukova\u0301 rozmanitost\u030c urc\u030cite\u0301ho biotopu je signa\u0301lom jeho zdravia. Vel\u030cmi zjednodus\u030cene povedane\u0301, c\u030ci\u0301m viac zvukov v pri\u0301rode poc\u030cujeme, v ty\u0301m komplexnejs\u030com ekosyste\u0301me sa nacha\u0301dzame, c\u030co je znameni\u0301m jeho odolnosti a […]<\/p>\n

Read More… from Nepo\u010dujem \u0165a<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":2,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":""},"class_list":["post-369","page","type-page","status-publish","hentry"],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/369","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/users\/2"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=369"}],"version-history":[{"count":3,"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/369\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":374,"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/pages\/369\/revisions\/374"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=369"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}