{"id":615,"date":"2023-03-02T20:14:43","date_gmt":"2023-03-02T19:14:43","guid":{"rendered":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/?page_id=615"},"modified":"2025-02-22T16:31:56","modified_gmt":"2025-02-22T15:31:56","slug":"hladanie-moznosti","status":"publish","type":"page","link":"https:\/\/zdruzenie.ooo\/en\/hladanie-moznosti\/","title":{"rendered":"H\u013eadanie mo\u017enost\u00ed"},"content":{"rendered":"

Sorry, this entry is only available in SK<\/a>.<\/p>

Autor:<\/strong> Fero Kir\u00e1ly
\nText vznikol pre bilt\u00e9n k projektu Zvukov\u00e9 topografie v roku 2022<\/strong><\/p>\n

Euro\u0301pska hudba bola odjakz\u030civa vyjadreni\u0301m poriadku a c\u030cistoty. Postupny\u0301m, niekol\u030cko storoc\u030ci\u0301 trvaju\u0301cim procesom vy\u0301voja harmonicko-melodicke\u0301ho syste\u0301mu postavene\u0301ho na dvana\u0301stich polto\u0301noch v okta\u0301ve vznikla pestrost\u030c foriem a s\u030cty\u0301lov, ruka v ruke s evolu\u0301ciou (my\u0301tov v) spoloc\u030cnosti [1] a samozrejme s technologicky\u0301m vy\u0301vojom. Ten sa ty\u0301kal, prirodzene, aj oblasti hudobny\u0301ch na\u0301strojov. Tandem hudby (alebo vs\u030ceobecne umenia) a technolo\u0301gii\u0301 je pevne prepojeny\u0301. V nasleduju\u0301com texte struc\u030cne zhrnieme vy\u0301voj hudby v 20. storoc\u030ci\u0301, aby sme si leps\u030cie rozumeli.<\/h6>\n
<\/h6>\n
Ked\u030c v roku 1907 vys\u030cla kniha Nova\u0301 estetika hudby od talianskeho klavi\u0301rneho virtuo\u0301za a skladatel\u030ca Ferrucia B. Busoniho (1866\u20131924), vyvolala znac\u030cne\u0301 rozpaky. Busoni predostrel mys\u030clienku, z\u030ce vy\u0301voj hudby zastal v do\u0302sledku obmedzenosti vtedy bez\u030cny\u0301ch kompozic\u030cny\u0301ch a interpretac\u030cny\u0301ch prakti\u0301k a zvukovy\u0301ch moz\u030cnosti\u0301 hudobny\u0301ch na\u0301strojov. Ako ries\u030cenie navrhol experimenty v oblasti hudobne\u0301ho syste\u0301mu a povzbudil k vy\u0301voju u\u0301plne novy\u0301ch na\u0301strojov, ktore\u0301 by poskytovali ins\u030cpirati\u0301vne farby a moz\u030cnosti ovla\u0301dania.<\/h6>\n
<\/h6>\n
Prelom storoc\u030ci\u0301 prial inova\u0301cia\u0301m, takz\u030ce Busonimu sa plnil sen rovno pred oc\u030cami. C\u030coraz rozs\u030ci\u0301renejs\u030cia elektrifika\u0301cia priniesla prve\u0301 elektronicke\u0301 hudobne\u0301 na\u0301stroje, napr. singing arc (1899), tellharmonium (1906), theremin (1920), martenotove vlny (1928), novachord (1938) atd\u030c.. Priniesli nielen novy\u0301 zvuk, ale aj spo\u0302sob ovla\u0301dania (dnes by sme mohli vy\u0301stiz\u030cnejs\u030cie povedat\u030c \u201cinterface\u201d). Dokonca, zrejme pod vplyvom za\u0301plavy novy\u0301ch technolo\u0301gii\u0301 sa povaz\u030coval gramofo\u0301n za hudobny\u0301 na\u0301stroj do oby\u0301vac\u030cky, a tak sa aj propagoval na reklamny\u0301ch leta\u0301koch. Obchodni\u0301ci tej doby sotva tus\u030cili, aky\u0301 viziona\u0301rsky pohl\u030cad predniesli.<\/h6>\n
<\/h6>\n
Pre elektronicke\u0301 na\u0301stroje tej doby, najma\u0308 pre theremin a martenotove vlny, vznikali kompozi\u0301cie od klasicky\u0301ch skladatel\u030cov (napr. Bohuslav Martinu\u030a (1890\u20131959), Oliver Messiaen (1908\u20131992) a ini\u0301). John Cage (1912\u20131992) to okomentoval takto:<\/h6>\n
<\/h6>\n
\u201eVa\u0308c\u030cs\u030cina vyna\u0301lezcov elektricky\u0301ch hudobny\u0301ch na\u0301strojov sa poku\u0301s\u030cala imitovat\u030c na\u0301stroje 18. a 19. storoc\u030cia, podobne ako prvi\u0301 dizajne\u0301ri automobilov kopi\u0301rovali koc\u030ce. Novachord a solovox su\u0301 pri\u0301kladmi snahy napodobnit\u030c minule\u0301 namiesto vytvorenia nove\u0301ho. Ked\u030c Theremin predstavil na\u0301stroj s principia\u0301lne novy\u0301mi moz\u030cnost\u030cami, robili hra\u0301c\u030ci vs\u030cetko preto, aby znel rovnako ako niektory\u0301 zo stary\u0301ch, prida\u0301vali mu nechutne\u0301 sladke\u0301 vibrato a horko\u2010t\u030caz\u030cko na n\u030com predva\u0301dzali majstrovske\u0301 diela minulosti. Aj ked\u030c ma\u0301 na\u0301stroj s\u030ciroku\u0301 paletu novy\u0301ch zvukov, ktore\u0301 moz\u030cno jednoducho dosiahnut\u030c nastaveni\u0301m regula\u0301torov, hra\u0301c\u030ci na theremin vystupuju\u0301 ako cenzori, ktori\u0301 publikum za\u0301sobia ty\u0301mi zvukmi, o ktory\u0301ch si myslia, z\u030ce ich publikum miluje. Takto sme chra\u0301neni\u0301 pred za\u0301z\u030citkami novy\u0301ch zvukov.\u201c<\/h6>\n
*<\/h6>\n
Moz\u030cnosti nove\u0301ho na\u0301stroja boli teda vedome potla\u0301c\u030cane\u0301 a interpreti hl\u030cadali (c\u030castokra\u0301t t\u030caz\u030ckopa\u0301dne) spo\u0302soby, ako na novy\u0301 na\u0301stroj hrat\u030c tak, aby c\u030co najviac pripomi\u0301nal tu\u0301 hudbu, ktoru\u0301 pozna\u0301me z minulosti a ci\u0301time sa pri nej byt\u030c
\nv estetickom bezpec\u030ci\u0301.<\/h6>\n
<\/h6>\n
V prvy\u0301ch deka\u0301dach 20. storoc\u030cia nastal vy\u0301razny\u0301 posun a od 50-tych rokov sa v hudbe uz\u030c celkom bez\u030cne pouz\u030ci\u0301vali nielen klasicky ladene\u0301 na\u0301stroje, schopne\u0301 produkovat\u030c to\u0301ny (c\u030ci uz\u030c akusticke\u0301, alebo elektronicke\u0301), ale napri\u0301klad aj ra\u0301dio a magnetofo\u0301novy\u0301 pa\u0301s [2], sire\u0301ny, hlukove\u0301 na\u0301stroje alebo s\u030cpecia\u0301lne upravene\u0301 klasicke\u0301 na\u0301stroje, ktore\u0301 ponu\u0301kaju\u0301 novu\u0301 zvukovu\u0301 farbu (napr. preparovany\u0301 klavi\u0301r). Okrem to\u0301nov sa na vs\u030cetky zvuky dodnes pouz\u030ci\u0301va oznac\u030cenie nehudobne\u0301 zvuky.<\/h6>\n
<\/h6>\n
Es\u030cte v 19. storoc\u030ci\u0301 americky\u0301 zememerac\u030c a filozof Henry David Thoreau (1817\u20131862) vo svojej najzna\u0301mejs\u030cej knihe Walden pi\u0301sal o svojej za\u0301l\u030cube poc\u030cu\u0301vania zvukov v okoli\u0301. Otvorene priznal, z\u030ce vie tra\u0301vit\u030c c\u030cas nielen so zvukmi pri\u0301rody, ale potes\u030cit\u030c ho doka\u0301z\u030ce aj bzukot elektricke\u0301ho vedenia alebo mechanicky\u0301 pulz vlaku. Ked\u030c o sto rokov nesko\u0302r John Cage vytvoril skladbu, v ktorej interpret nehra\u0301 z\u030ciadny zvuk, vyvolal ty\u0301m s\u030ckanda\u0301l. Skladba 4\u201833\u2018\u2018 (1952) pozosta\u0301va z troch c\u030casti\u0301, a kaz\u030cda\u0301 obsahuje len pokyn [3]<\/h6>\n

 <\/p>\n

tacet<\/em><\/h6>\n

 <\/p>\n

Cage ty\u0301mto konceptom hovoril: \u201cMusic is sounds, sounds around us whether we\u2018re in or out of concert halls.\u201d Uka\u0301zal, z\u030ce absolu\u0301tne ticho neexistuje \u2013 sta\u0301le niec\u030co poc\u030cujeme. A to, c\u030co nazy\u0301vame tichom, ma\u0301 nekonec\u030cne vel\u030ca jedinec\u030cny\u0301ch varia\u0301cii\u0301 \u2013 ine\u0301 je ticho doma, ine\u0301 ticho v atelie\u0301ri, ine\u0301 pri rieke, ine\u0301 v Gro\u0301nsku…<\/h6>\n
<\/h6>\n
Na tento moment svojou pra\u0301cou nadviazal kanadsky\u0301 skladatel\u030c a pedago\u0301g R. Murray Schafer, ktory\u0301 o dve deka\u0301dy nesko\u0302r zverejnil svoje mys\u030clienky v knihe The Soundscape, Our Sonic Environment and the Tuning of The World (1977). Vtedy es\u030cte netus\u030cil, z\u030ce sa kniha stane do\u0302lez\u030city\u0301m mi\u0301l\u030cnikom pre mnohy\u0301ch. Kons\u030ctatoval toto: Svet sa nielenz\u030ce da\u0301 poc\u030cu\u0301vat\u030c ako hudba, ale aj je hudbou. Je to nepretrz\u030cita\u0301 zvukova\u0301 performance v rea\u0301lnom c\u030case. Zvukova\u0301 krajina, ktora\u0301 je okolo na\u0301s nekonec\u030cne dlhy\u0301 c\u030cas, sa meni\u0301, je dynamicka\u0301 a niektore\u0301 jej c\u030casti uz\u030c dokonca zanikli \u2013 c\u030ci uz\u030c z do\u0302vodov ekologicky\u0301ch (napr. vyhynuti\u0301m konkre\u0301tneho z\u030civoc\u030ci\u0301s\u030cneho druhu, ktore\u0301ho zvukovy\u0301 prejav uz\u030c ty\u0301m pa\u0301dom neexistuje), alebo technologicky\u0301ch (nahradenie konsky\u0301ch povozov ako dopravne\u0301ho syste\u0301mu automobilovou dopravou, c\u030co definuje akusticky\u0301 odtlac\u030cok miest). Spolu so svoji\u0301m asistentom Barrym Truaxom (1947) zac\u030cal Schafer na konci 70-tych rokov 20. storoc\u030cia pouz\u030ci\u0301vat\u030c koncept akusticka\u0301 ekolo\u0301gia. Mysleli ty\u0301m odbor zamerany\u0301 na vy\u0301znam a komplexnost\u030c zvuku v z\u030civotnom prostredi\u0301 vra\u0301tane zvukov spo\u0302sobeny\u0301ch c\u030cinnost\u030cou c\u030cloveka. Schafer svoj program neobmedzil na kritiku industria\u0301lneho zvukove\u0301ho smogu, ale priniesol ucelenu\u0301 filozofiu vzt\u030cahu c\u030cloveka, techniky a pri\u0301rody. Za\u0301kladna\u0301 mys\u030clienka v jeho pohl\u030cade je, z\u030ce by sme mali nac\u030cu\u0301vat\u030c zvukom okolo na\u0301s, vni\u0301mat\u030c ich, akoby to bola hudba, a uvedomit\u030c si, z\u030ce sme vs\u030cetci zodpovedni\u0301 za to, ako krajina znie.<\/h6>\n
<\/h6>\n
Nac\u030cu\u0301vanie krajine nesko\u0302r pomenovala d\u030cals\u030cia skladatel\u030cka v tejto oblasti Pauline Oliveros (1932\u20132016). Nazvala ho deep listening (su\u0301stredene\u0301 nac\u030cu\u0301vanie) a naviedla na\u0301s k mys\u030clienke, z\u030ce pra\u0301ve tento spo\u0302sob percepcie zvuku je do\u0302lez\u030city\u0301 pre kaz\u030cde\u0301ho z na\u0301s. Ukazuje sa, z\u030ce sluch je na\u0301s\u030c najcitlivejs\u030ci\u0301 zmysel. Us\u030ci nevieme zavriet\u030c tak, ako oc\u030ci, a spozna\u0301vanie krajiny pomocou sluchu na\u0301s vie vel\u030ca nauc\u030cit\u030c. Aby sme to doka\u0301zali, potrebujeme sa nauc\u030cit\u030c poc\u030cu\u0301vat\u030c a zleps\u030covat\u030c nas\u030ce aura\u0301lne schopnosti. Schafer navrhoval, aby sa deti v s\u030ckole uc\u030cili nac\u030cu\u0301vaniu krajine, a vytvoril pedagogicku\u0301 publika\u0301ciu Ear cleaning (Oc\u030cista us\u030ci\u0301) (1967), ktora\u0301 obsahuje ro\u0302zne cvic\u030cenia na zleps\u030cenie sluchovej vni\u0301mavosti. [4]<\/h6>\n
<\/h6>\n
Schafer rozvinul koncepty nac\u030cu\u0301vacej a zvukovej precha\u0301dzky (listeningwalk, soundwalk). Listeningwalk je precha\u0301dzka, pri ktorej sa u\u0301c\u030castni\u0301k su\u0301stred\u030cuje na poc\u030cu\u0301vanie. Soundwalk je explora\u0301cia zvukovej krajiny na za\u0301klade partitu\u0301ry ako na\u0301vodu. U\u0301c\u030castni\u0301k soundwalku je vlastne obecenstvom, pokial\u030c je vs\u030cak poz\u030ciadany\u0301 o aktivitu, participa\u0301ciu, sta\u0301va sa skladatel\u030com-performerom.<\/h6>\n
*<\/h6>\n
V su\u0301c\u030casnosti sa niektori\u0301 umelci zameriavaju\u0301 na tere\u0301nne nahra\u0301vky (field recording), kde vyhl\u030cada\u0301vaju\u0301 a zaznamena\u0301vaju\u0301 zvukove\u0301 krajiny, ktore\u0301 sa sta\u0301vaju\u0301 samostatny\u0301m dielom v kontexte c\u030casove\u0301ho vy\u0301seku zvukovej skulptu\u0301ry krajiny, alebo materia\u0301l umelecky spracova\u0301vaju\u0301. Take\u0301to tere\u0301nne za\u0301znamy su\u0301 aj za\u0301kladom celej oblasti vy\u0301skumu vol\u030cne z\u030ciju\u0301cich z\u030civoc\u030ci\u0301chov s na\u0301zvom bioakustika. Ta\u0301to discipli\u0301na na pomedzi\u0301 biolo\u0301gie a akustiky sku\u0301ma, ako z\u030civoc\u030ci\u0301chy komunikuju\u0301 prostredni\u0301ctvom zvuku a ake\u0301 spra\u0301vy takto komunikuju\u0301. Najnovs\u030cie s\u030ctu\u0301die v oblasti bioakustiky sa ty\u0301kaju\u0301 vplyvu antropoge\u0301nneho hluku na spoloc\u030censtva\u0301 vol\u030cne z\u030ciju\u0301cich z\u030civoc\u030ci\u0301chov a ich akusticke\u0301 prostredie. Ked\u030cz\u030ce urbaniza\u0301cia nad\u030calej zasahuje do pri\u0301rodny\u0301ch prostredi\u0301, druhy su\u0301 negati\u0301vne ovplyvn\u030covane\u0301 hlukom l\u030cudi\u0301.<\/h6>\n
*<\/h6>\n
Busoniho tu\u0301z\u030cba po novej hudbe na\u0301s priviedla k poc\u030cu\u0301vaniu sveta.<\/h6>\n