Till Bovermann aka LFSaw (1979) je zvukový umelec a výskumník pôsobiaci v Berlíne, ktorý skúma inherentne komplexné vzťahy vytvárajúce svet. Jeho základným pracovným materiálom sú terénne nahrávky, ktoré spája s live codingom a interaktívnym zvukovým programovaním. Vznikajú tak imerzívne zvukové krajiny podnecujúce vnútornú reflexiu.

Pôsobí ako profesor zvukového umenia na Hochschule für Musik und Theater München, kde vyučuje sound art, kreatívne programovanie a umelecký výskum. Je spoluzakladateľom spoločnosti plonk a členom umeleckých kolektívov friendly.organisms a wait and hear. Popri umeleckej a akademickej práci vyvíja softvér v jazykoch a prostrediach SuperCollider, Python a Faust.

https://tai-studio.org/ | http://friendly.organisms.de | http://plonk.studio

Aleksandra Gudkova je skladateľka a zvuková umelkyňa pôsobiaca v Rakúsku. Vystúpila na festivaloch ako Orfeus, Kraa, VNS a Archa+. Jej súčasné umelecké smerovanie je formované záujmom o moderné technológie, prepojenie vedy a umenia a prácu s fyzickými objektmi.

John Grzinich (1970) je audiovizuálny umelec pôsobiaci v Estónsku. Vo svojej tvorbe prepája zvuk, performanciu, pohyblivý obraz a site-specific inštalácie s cieľom skúmať vnímanie zvuku a priestoru a hľadať rezonancie medzi ľuďmi a miestami. V poslednom období sa zameriava na prehodnocovanie antropocentrického pohľadu prostredníctvom performatívnych a mediálnych diel, v ktorých kombinuje pozemské (prírodné) pôsobenia, rozšírené spôsoby počúvania a participáciu.

Eva Vozárová (1984) je dramaturgička, performerka, výskumníčka a kultúrna manažérka v slobodnom povolaní. Venuje sa kurátorskej a autorskej činnosti v oblasti sound artu a intermédií. Spolu s hudobníkom Ferom Királyom založila v roku 2020 umelecké združenie ooo (www.zdruzenie.ooo), ktoré je spoločnou platformou dvojice pre rôzne aktivity najmä v oblasti zvukového umenia, ekológie, súčasnej filozofie a iných otázok dneška. Spoluzaložila a spolukurátoruje výročné podujatie JAMA v spomienke na umelca Milana Adamčiaka (www.jama.ooo). Publikuje v rôznych umeleckých časopisoch, od roku 2023 pracuje na umeleckom výskume akusticky zaujímavých lokalít Bratislavy. Žije a pracuje v Petržalke.

Annea Lockwood (1939) je americká skladateľka novozélandského pôvodu, ktorej tvorba sa sústreďuje na fyzickú a environmentálnu skúsenosť zvuku. Dlhodobo skúma, ako zvuky pôsobia na naše telo a prostredie. Jej diela siahajú od koncertnej hudby cez performatívne projekty až po zvukové a multimediálne inštalácie a často pracujú s terénnymi nahrávkami a prírodnými procesmi.

Lockwood študovala kompozíciu v Londýne a neskôr v Európe, pričom ju silno ovplyvnili americkí experimentálni skladatelia ako Pauline Oliveros či John Cage. Od roku 1973 žije v USA, kde pôsobila ako profesorka na Vassar College. Jej hudba bola uvedená na významných medzinárodných festivaloch a v posledných rokoch získala viaceré ocenenia za celoživotné dielo. Je známa aj rozsiahlymi projektmi zameranými na zvuk riek a krajiny, ako napríklad A Sound Map of the Hudson River alebo A Sound Map of the Danube, v ktorých prepája terénne nahrávky s príbehmi ľudí žijúcich v danom prostredí.

Gordon Monahan (1956) tvorí diela pre klavír, reproduktory, video, kinetickú sochu a počítačové zvukové prostredia presahujú do rôznych žánrov – od avantgardnej koncertnej hudby až po multimediálne inštalácie a sound art. Ako skladateľ a zvukový umelec kladie do vzájomného kontrastu kvantitatívne a kvalitatívne aspekty prírodných akustických javov s prvkami mediálnych technológií, prírodného prostredia, architektúry, populárnej kultúry a živej performancie. Okrem zvukových inštalácií a performancií v oblasti sound artu komponuje aj koncertnú hudbu pre tradičné nástroje. John Cage o ňom raz povedal: „Za klavírom Gordon Monahan vytvára zvuky, aké sme ešte nepočuli.“
Od roku 1978 Monahan vystupoval a vystavoval v mnohých verejných priestoroch, múzeách, galériách a na festivaloch, vrátane Hamburger Bahnhof (Berlín), Bienále v Benátkach, Secession (Viedeň), Ultima Festival (Oslo), Hebbel Theater (Berlín), The Kitchen (New York), Walker Art Center (Minneapolis), Merkin Hall (New York) a Massey Hall (Toronto).

Peter Cusack (1948) sa venuje terénnemu mapovaniu zvukov. Dlhodobo rozvíja projekty pracujúce so záujmom o zvukové prostredia. Inicioval projekt Favourite Sounds Project, ktorého cieľom je zistiť, čo považujú ľudia za pozitívne v každodenných zvukových prostrediach, a projekt Sounds from Dangerous Places, ktorý využíva zvukovú žurnalistiku na skúmanie miest s veľkým environmentálnym poškodením, ako je černobyľská vylúčená zóna alebo Aralské more v Strednej Ázii.
Zameriava sa tiež na sledovanie zvukových dopadov klimatickej krízy. Hrá improvizovanú hudbu na gitare a príležitostne píše piesne.

sounds-from-dangerous-places.org

Elia Moretti (1986) je skladateľ, performer a výskumník, ktorý skúma performativitu zvuku a počúvania ako kritické nástroje v rámci súčasného hudobného divadla. Vo svojej medziodborovej praxi vytvára site-specific a participatívne projekty, ktoré prepájajú zvuk, pohyb a objekty.

Na Slovensku pôsobil ako kurátor série Carpathian New Wave v Prešove a spolupodieľal sa na vzniku projektu Symposium Musicum pre festival UM UM na severnom Spiši – dielo neskôr vyšlo pod nezávislým labelom mappa.

Jeho tvorba sa pohybuje medzi rozhlasom, divadlom a tancom, s projektmi po celej Európe. Ako pedagóg sa venuje počúvaniu ako vzťahovému a transformačnému aktu, ktorý presahuje hranice hudby.

Michal Kindernay (1978) je intermediálny umelec, zvukový umelec, performer a kurátor. Jeho audiovizuálne inštalácie prepájajú oblasti a nástroje umenia, technológie a vedy. Často sa zaoberá ekologickými témami a využíva technologické prístupy na reflexiu environmentálnych otázok vo vzťahu k prírode. Jeho tvorba zahŕňa video performance a interaktívne inštalácie, intermédiálne a dokumentárne projekty, ako aj zvukové objekty a kompozície. Spolupracuje aj na divadelných, tanečných a hudobných projektoch. Je spoluzakladateľom neziskovej umeleckej organizácie yo-yo a iniciátorom projektu RurArtMap. Dlhodobo pôsobí ako externý lektor na Katedre audiovizuálnych štúdií FAMU a spolupracuje aj s Inštitútom intermediality. Účastní sa magisterského programu Art & Research na Pražskej mestskej univerzite. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na Fakulte výtvarných umení v Brne. Žije a pracuje v Prahe. Ako kurátor, organizátor a umelec sa podieľal na viacerých medzinárodných projektoch.

Tomáš Prištiak (1988) sa vo svojej umeleckej praxi venuje sound artu a performancii, zvlášť zvukovej. Cez zvuk v prvom rade hľadá nové, mäkké prístupy k veciam, prostrediam a ľudským, či mimoľudským spoločenstvám. Od roku 2015 vystupuje s rôznymi experimentálno-hudobnými telesami a vytvára sólo zvukové performancie a kolektívne listening sessions. Samostatné performancie uviedol v rámci festivalov Kiosk, Next – Festival of Advanced Music, Kinobus, Less is Sound, Sensorium a i. Vystupoval v Prahe, Brne, Budapešti, Ľubľane či vo Viedni. Okrem performatívnych diel a zvukových inštalácií tvorí aj hudbu do filmov či do nezávislého divadla. Študoval dokumentárnu tvorbu u Dušana Hanáka na VŠMU a intermédiá na VŠVU.

Michaela Prablesková (1993) je študentka katedry intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa upriamuje na otázky identity, pamäti, nostalgie, vnútorného prežívania či feminizmu. Zaujímajú ju alternatívne verzie podôb reality, situácie, ktoré sa nestali, a príbehy, ktoré ostali zabudnuté. Rada experimentuje, pracuje s hmotou, humorom alebo na hranici trápnosti či gýča.

Erik Ždiľa (1996) sa narodil v Bardejove. Po absolvovaní Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave, kde získal bakalársky titul na Katedre intermédií v Ateliéri VVV pod vedením Martina Piačeka a Dávida Koroncziho. Následne strávil dva roky štúdiom teórie hudby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, po ktorých sa vrátil na VŠVU, aby dokončil magisterské štúdium v odbore intermédiá. Po prvom ročníku magistra odišiel do
Prahy, kde pokračuje v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Ateliéri intermédií II u Dušana Záhoranského a Pauly Scerankovej. Okrem vizuálneho umenia sa venuje hudbe – hrá na bicie v projektoch Krstní otcovia, Alten Kompoten, Krtko Bain a Digästorcie, s ktorými koncertuje a vydáva novú hudbu.

Študentstvo katedry intermédií VŠVU je náhodné zoskupenie študentov a študentiek, ktorí si zapísali kurz ZVUK III na katedre intermédií VŠVU v zimnom semestri 2025/2026 a ocitli sa tak nečakane pred úlohou vytvoriť zvukovú inštaláciu pre podujatie úúú: OBJEKT vo Fabrike 61 v partizánskom.

Fero Király (1979) spolupracuje s katedrou intermédií VŠVU od roku 2021. Jeho oblasťou sú predmety súvisiace so zvukom rozdelené do štyroch častí. ZVUK III je zameraný na experimentovanie s povahou rôznych reproduktorov, mikrofónov, DIY zosilňovačov. Vyštudoval hru na klavíri a elektroakustickú hudbu. Zameriava sa na interdisciplinárne projekty s ekologickými a spoločenskými témami. Jeho projekty majú presah do performance, soundartu, inštalácií a interpretácie súčasnej hudby.

Soundcamp je medzinárodné umelecké združenie sídliace v Londýne, Glasgowe, Berlíne, Lisabone a na Kréte. Pôsobí od roku 2013, jeho členstvo sa zaoberá projektami v oblasti transmission ecologies. Ich záujem siaha od DIY vysielacích zariadení až po verejné zvukové a rozhlasové projekty. Ako súčasť siete Acoustic Commons koordinujú dlhodobé rozhlasové vysielania REVEIL (od roku 2014) pri príležitosti každoročného Dawn Chorus Day vždy počas prvého májového víkendu so zapojením zvukového umelectva z celého sveta.

Medzi nedávne projekty Soundcamp patria: Work Shop #1 na Loughborough Junction (od 2023); séria živých vysielaní z demonštrácií Radio With Palestine (2023); Spree ~ Channelsea Radio Group, prepájajúca rieky v Londýne a Berlíne (2023); As if radio… (AIR) – experiment s ekologickým aktivistickým rádiom počas COP26 v Glasgowe (2021) a iné.

Soundcamp sa zaujíma o možnosti prenosu zvuku naživo medzi miestami a situáciami a upriamovanie pozornosti na menej počuté ľudské aj mimo-ľudské komunity. Pracujú prostredníctvom vysielaní, workshopov, zvukových zariadení a podujatí.

Lucia Gregorová Stach (1975) je kunsthistorička. Špecializuje sa na moderné a súčasné umenie, najmä na 60. a 70. roky 20. storočia, a skúma performatívne a intermediálne umenie strednej a východnej Európy. Čiastočne sa venuje teórii umenia a dejinám a budúcnosti vystavovania a novej muzeológii. Pôsobila v Slovenskej národnej galérii ako senior kurátorka a spravovala Zbierku iných médií. Bola autorkou a spoluautorkou mnohých výstavných projektov a publikácií, medzi nimi Adamčiak začni! (SNG Bratislava, 2017, SNG Galéria Ľ. Fullu, 2018, s M. Murinom); Jana Želibská – Swan Song Now (Pavilón Českej a Slovenskej republiky, 57. Bienále v Benátkach, 2017); dlhodobá expozícia Model: Múzeum súčasného umenia (SNG Bratislava, 2024).

Csilla Nagy (1983) absolvovala štúdium sochárstva na Maďarskej univerzite výtvarných umení a v roku 2015 ukončila doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojich dielach prostredníctvom skúmania remeselných techník a materiálov tematizuje vrstvy a fragmenty pamäti, či už individuálnej, rodinnej alebo kolektívnej. V poslednej dobe sa intenzívne venuje starodávnym aj súčasným technikám keramiky, hľadá spôsoby presahu keramiky a výtvarného umenia.

Slávo Krekovič (1977) je hudobník, zvukový umelec, muzikológ a dramaturg, absolvent sonológie na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu. Je umelecký riaditeľ a spoluzakladateľ A4 – priestoru súčasnej kultúry a hudobného festivalu NEXT. V rokoch 2013-2017 bol vedúcim Ateliéru multimédií na Fakulte výtvarných umění VUT v Brne. Vystupuje sólovo aj v zoskupeniach Shibuya Motors, Vritti, Bratislavský improvizačný orchester a ďalších. Vo svojej tvorbe sa zameriava na generatívne procesy, interakciu človeka a stroja a improvizáciu v rôznych kontextoch pomocou
hardvéru a vlastného softvéru.

Soundcamp (2013 –) je medzinárodné umelecké združenie sídliace v Londýne, Glasgowe, Berlíne, Lisabone a na Kréte. Jeho členstvo sa zaoberá projektami v oblasti transmission ecologies. Ich záujem siaha od DIY vysielacích zariadení až po verejné zvukové a rozhlasové projekty. Zaujíma sa o možnosti prenosu zvuku naživo medzi miestami a situáciami a upriamovanie pozornosti na menej počuté ľudské aj mimo-ľudské komunity.

Ako súčasť siete Acoustic Commons organizuje Soundcamp od roku 2014 dlhodobé rozhlasové
vysielania REVEIL pri príležitosti každoročného Medzinárodného dňa vtáčieho spevu (Dawn Chorus Day), ktorý pripadá vždy na prvú májovú nedeľu. Tento rok sa REVEIL uskutočnil 3. a 4. mája so zapojením zvukového umelectva z celého sveta – vrátane Slovenska, kde živý prenos z Košíc o 04.30 ráno zastrešilo Združenie ooo.

Medzi ďalšie projekty Soundcamp patria séria živých vysielaní z demonštrácií Radio With Palestine (2023);
Spree ~ Channelsea Radio Group prepájajúca rieky v Londýne a Berlíne (2023) alebo As if radio… (AIR) – experimentálne aktivistické vysielanie počas konferencie COP26 v Glasgowe (2021) a iné.

V spolupráci so Združením ooo viedlo členstvo Soundcamp 5. a 7. júna workshopy konštruovania jednoduchých, odolných DIY terénnych vysielačov pre verejnosť. Tieto „streamboxy“ – umiestnené na rôznych lokalitách v Trenčíne a Bratislave – naživo prenesú zvuk priamo na podujatie úúú: KONTEXT. Načúvať im budeme počas večernej zdieľanej listening session.