zdruzenie.ooo

Peter Cusack (1948) sa venuje terénnemu mapovaniu zvukov. Dlhodobo rozvíja projekty pracujúce so záujmom o zvukové prostredia. Inicioval projekt Favourite Sounds Project, ktorého cieľom je zistiť, čo považujú ľudia za pozitívne v každodenných zvukových prostrediach, a projekt Sounds from Dangerous Places, ktorý využíva zvukovú žurnalistiku na skúmanie miest s veľkým environmentálnym poškodením, ako je černobyľská vylúčená zóna alebo Aralské more v Strednej Ázii.
Zameriava sa tiež na sledovanie zvukových dopadov klimatickej krízy. Hrá improvizovanú hudbu na gitare a príležitostne píše piesne.

sounds-from-dangerous-places.org

Elia Moretti (1986) je skladateľ, performer a výskumník, ktorý skúma performativitu zvuku a počúvania ako kritické nástroje v rámci súčasného hudobného divadla. Vo svojej medziodborovej praxi vytvára site-specific a participatívne projekty, ktoré prepájajú zvuk, pohyb a objekty.

Na Slovensku pôsobil ako kurátor série Carpathian New Wave v Prešove a spolupodieľal sa na vzniku projektu Symposium Musicum pre festival UM UM na severnom Spiši – dielo neskôr vyšlo pod nezávislým labelom mappa.

Jeho tvorba sa pohybuje medzi rozhlasom, divadlom a tancom, s projektmi po celej Európe. Ako pedagóg sa venuje počúvaniu ako vzťahovému a transformačnému aktu, ktorý presahuje hranice hudby.

Michal Kindernay (1978) je intermediálny umelec, zvukový umelec, performer a kurátor. Jeho audiovizuálne inštalácie prepájajú oblasti a nástroje umenia, technológie a vedy. Často sa zaoberá ekologickými témami a využíva technologické prístupy na reflexiu environmentálnych otázok vo vzťahu k prírode. Jeho tvorba zahŕňa video performance a interaktívne inštalácie, intermédiálne a dokumentárne projekty, ako aj zvukové objekty a kompozície. Spolupracuje aj na divadelných, tanečných a hudobných projektoch. Je spoluzakladateľom neziskovej umeleckej organizácie yo-yo a iniciátorom projektu RurArtMap. Dlhodobo pôsobí ako externý lektor na Katedre audiovizuálnych štúdií FAMU a spolupracuje aj s Inštitútom intermediality. Účastní sa magisterského programu Art & Research na Pražskej mestskej univerzite. V súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu na Fakulte výtvarných umení v Brne. Žije a pracuje v Prahe. Ako kurátor, organizátor a umelec sa podieľal na viacerých medzinárodných projektoch.

Tomáš Prištiak (1988) sa vo svojej umeleckej praxi venuje sound artu a performancii, zvlášť zvukovej. Cez zvuk v prvom rade hľadá nové, mäkké prístupy k veciam, prostrediam a ľudským, či mimoľudským spoločenstvám. Od roku 2015 vystupuje s rôznymi experimentálno-hudobnými telesami a vytvára sólo zvukové performancie a kolektívne listening sessions. Samostatné performancie uviedol v rámci festivalov Kiosk, Next – Festival of Advanced Music, Kinobus, Less is Sound, Sensorium a i. Vystupoval v Prahe, Brne, Budapešti, Ľubľane či vo Viedni. Okrem performatívnych diel a zvukových inštalácií tvorí aj hudbu do filmov či do nezávislého divadla. Študoval dokumentárnu tvorbu u Dušana Hanáka na VŠMU a intermédiá na VŠVU.

Michaela Prablesková (1993) je študentka katedry intermédií na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojej tvorbe sa upriamuje na otázky identity, pamäti, nostalgie, vnútorného prežívania či feminizmu. Zaujímajú ju alternatívne verzie podôb reality, situácie, ktoré sa nestali, a príbehy, ktoré ostali zabudnuté. Rada experimentuje, pracuje s hmotou, humorom alebo na hranici trápnosti či gýča.

Erik Ždiľa (1996) sa narodil v Bardejove. Po absolvovaní Školy úžitkového výtvarníctva v Košiciach pokračoval v štúdiu na VŠVU v Bratislave, kde získal bakalársky titul na Katedre intermédií v Ateliéri VVV pod vedením Martina Piačeka a Dávida Koroncziho. Následne strávil dva roky štúdiom teórie hudby na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, po ktorých sa vrátil na VŠVU, aby dokončil magisterské štúdium v odbore intermédiá. Po prvom ročníku magistra odišiel do
Prahy, kde pokračuje v štúdiu na Akadémii výtvarných umení v Ateliéri intermédií II u Dušana Záhoranského a Pauly Scerankovej. Okrem vizuálneho umenia sa venuje hudbe – hrá na bicie v projektoch Krstní otcovia, Alten Kompoten, Krtko Bain a Digästorcie, s ktorými koncertuje a vydáva novú hudbu.

Študentstvo katedry intermédií VŠVU je náhodné zoskupenie študentov a študentiek, ktorí si zapísali kurz ZVUK III na katedre intermédií VŠVU v zimnom semestri 2025/2026 a ocitli sa tak nečakane pred úlohou vytvoriť zvukovú inštaláciu pre podujatie úúú: OBJEKT vo Fabrike 61 v partizánskom.

Fero Király (1979) spolupracuje s katedrou intermédií VŠVU od roku 2021. Jeho oblasťou sú predmety súvisiace so zvukom rozdelené do štyroch častí. ZVUK III je zameraný na experimentovanie s povahou rôznych reproduktorov, mikrofónov, DIY zosilňovačov. Vyštudoval hru na klavíri a elektroakustickú hudbu. Zameriava sa na interdisciplinárne projekty s ekologickými a spoločenskými témami. Jeho projekty majú presah do performance, soundartu, inštalácií a interpretácie súčasnej hudby.

Soundcamp je medzinárodné umelecké združenie sídliace v Londýne, Glasgowe, Berlíne, Lisabone a na Kréte. Pôsobí od roku 2013, jeho členstvo sa zaoberá projektami v oblasti transmission ecologies. Ich záujem siaha od DIY vysielacích zariadení až po verejné zvukové a rozhlasové projekty. Ako súčasť siete Acoustic Commons koordinujú dlhodobé rozhlasové vysielania REVEIL (od roku 2014) pri príležitosti každoročného Dawn Chorus Day vždy počas prvého májového víkendu so zapojením zvukového umelectva z celého sveta.

Medzi nedávne projekty Soundcamp patria: Work Shop #1 na Loughborough Junction (od 2023); séria živých vysielaní z demonštrácií Radio With Palestine (2023); Spree ~ Channelsea Radio Group, prepájajúca rieky v Londýne a Berlíne (2023); As if radio… (AIR) – experiment s ekologickým aktivistickým rádiom počas COP26 v Glasgowe (2021) a iné.

Soundcamp sa zaujíma o možnosti prenosu zvuku naživo medzi miestami a situáciami a upriamovanie pozornosti na menej počuté ľudské aj mimo-ľudské komunity. Pracujú prostredníctvom vysielaní, workshopov, zvukových zariadení a podujatí.

Lucia Gregorová Stach (1975) je kunsthistorička. Špecializuje sa na moderné a súčasné umenie, najmä na 60. a 70. roky 20. storočia, a skúma performatívne a intermediálne umenie strednej a východnej Európy. Čiastočne sa venuje teórii umenia a dejinám a budúcnosti vystavovania a novej muzeológii. Pôsobila v Slovenskej národnej galérii ako senior kurátorka a spravovala Zbierku iných médií. Bola autorkou a spoluautorkou mnohých výstavných projektov a publikácií, medzi nimi Adamčiak začni! (SNG Bratislava, 2017, SNG Galéria Ľ. Fullu, 2018, s M. Murinom); Jana Želibská – Swan Song Now (Pavilón Českej a Slovenskej republiky, 57. Bienále v Benátkach, 2017); dlhodobá expozícia Model: Múzeum súčasného umenia (SNG Bratislava, 2024).

Csilla Nagy (1983) absolvovala štúdium sochárstva na Maďarskej univerzite výtvarných umení a v roku 2015 ukončila doktorandské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Vo svojich dielach prostredníctvom skúmania remeselných techník a materiálov tematizuje vrstvy a fragmenty pamäti, či už individuálnej, rodinnej alebo kolektívnej. V poslednej dobe sa intenzívne venuje starodávnym aj súčasným technikám keramiky, hľadá spôsoby presahu keramiky a výtvarného umenia.

Slávo Krekovič (1977) je hudobník, zvukový umelec, muzikológ a dramaturg, absolvent sonológie na Kráľovskom konzervatóriu v Haagu. Je umelecký riaditeľ a spoluzakladateľ A4 – priestoru súčasnej kultúry a hudobného festivalu NEXT. V rokoch 2013-2017 bol vedúcim Ateliéru multimédií na Fakulte výtvarných umění VUT v Brne. Vystupuje sólovo aj v zoskupeniach Shibuya Motors, Vritti, Bratislavský improvizačný orchester a ďalších. Vo svojej tvorbe sa zameriava na generatívne procesy, interakciu človeka a stroja a improvizáciu v rôznych kontextoch pomocou
hardvéru a vlastného softvéru.