Autorka: Mgr. Mária Šibíková, PhD.
Text vznikol pre biltén k projektu Zvukové topografie v roku 2022
Bioakustika je interdisciplinárna veda, ktorá spája biológiu a akustiku. Výskumníci v oblasti bioakustiky skúmajú zvuky vydávané živočíchmi, aby lepšie pochopili prírodný svet. Počúvaním zvukov prírodných ekosystémov môžu výskumníci voľne žijúcich živočíchov monitorovať druhy, merať vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie a študovať správanie zvierat – v konečnom dôsledku sa dozvedieť viac o ekologickej diverzite našej planéty a o tom, ako ju chrániť.
Mnoho zvierat vydáva zvuky a rovnako ako ľudské odtlačky prstov, mnohé zvuky sú jedinečné. Je to preto, že každá vokalizácia vytvára odlišnú zvukovú vlnu, ktorú možno merať, identifikovať a analyzovať, aby nám pomohla lepšie spoznať diverzitu živočíchov – teda počet druhov žijúcich v skúmanom území, stav populácií, zdravie biotopov a ďalšie.
Na komplexné preskúmanie všetkých druhov živočíchov žijúcich v ekosystéme je potrebných veľa odborníkov – entomológov (skúmajúcich hmyz), ornitológov (vtáky), chiropterológov (netopiere) a ďalších, ktorí musia miesto navštevovať viackrát do roka a stráviť vela času pozorovaním v teréne, zberom vzoriek a ich určovaním v laboratóriu. Odchytávanie živočíchov je navyše pre ne veľmi stresujúce. Bioakustika umožňuje vedcom získavať údaje o živočíchoch bez toho aby sa ich dotkli alebo inak ich vyrušili v ich bežnom živote. Súbor zaznamenaných zvukových stôp opisuje druhovú diverzitu živočíchov odlišným spôsobom ako prieskumy pri ktorých sú zisťované všetky prítomné druhy. Pri porovnávaní ekosystémov navzájom, alebo ekosystému pred a po zásahu človeka často nie je potrebné poznať konkrétne mená druhov, ale postačí ich počet odhadnutý podľa počtu rôznych zvukov.
V “zdravom” ekosystéme je celý akustický priestor obsadený rovnomerne. Zvuky zvierat sa v ňom ozývajú od najnižších frekvencii (hmyz), cez človekom počuteľné spektrum (vtáky, obojživelníky) až po najvyššie, nepočuteľné frekvencie obsadené rôznymi druhmi netopierov. Akustický priestor je tiež rovnomerne obsadený v čase – časť druhov sa najvýraznejšie ozýva skoro ráno, ďalšie cez deň a iné počas noci. Monitoring akustickej diverzity môže vedcom pomôcť odhaliť ak v ekosystéme dochádza k zmenám, prípadne sú jeho zložky poškodené. Vtedy môže nastať situácia, že časť zvukového spektra zostane nepokrytá, pretože niektorej skupine živočíchov sa v ekosystéme prestalo dariť.
V prostredí ktoré je monotónne, napr. veľké polia osiate jednou plodinou, alebo monokultúrny les s rovnakými stromami v rovnakom veku, je nízka druhová diverzita rastlín viditeľná na prvý pohľad, avšak vplyv na živočíchy zostáva často skrytý. Bioakustika je užitočný nástroj na rýchly a efektívny prieskum diverzity živočíchov a prvé výskumy zo sveta nám ukazujú že nízka diverzita živočíchov môže byť aj počuteľná – teda zachytená ako veľmi malá akustická diverzita.