Gordon Monahan (1956) tvorí diela pre klavír, reproduktory, video, kinetickú sochu a počítačové zvukové prostredia presahujú do rôznych žánrov – od avantgardnej koncertnej hudby až po multimediálne inštalácie a sound art. Ako skladateľ a zvukový umelec kladie do vzájomného kontrastu kvantitatívne a kvalitatívne aspekty prírodných akustických javov s prvkami mediálnych technológií, prírodného prostredia, architektúry, populárnej kultúry a živej performancie. Okrem zvukových inštalácií a performancií v oblasti sound artu komponuje aj koncertnú hudbu pre tradičné nástroje. John Cage o ňom raz povedal: „Za klavírom Gordon Monahan vytvára zvuky, aké sme ešte nepočuli.“
Od roku 1978 Monahan vystupoval a vystavoval v mnohých verejných priestoroch, múzeách, galériách a na festivaloch, vrátane Hamburger Bahnhof (Berlín), Bienále v Benátkach, Secession (Viedeň), Ultima Festival (Oslo), Hebbel Theater (Berlín), The Kitchen (New York), Walker Art Center (Minneapolis), Merkin Hall (New York) a Massey Hall (Toronto).

Staré koncertné krídlo sa ocitá umiestnené na vrchole hradu Beckov. Položené na najvyššej hradnej terase, mení sa z nástroja na zvukový objekt. Klavír spájajú s hradnými múrmi desiatky metrov napnutých strún. Prostredníctvom nich sa do nástroja prenášajú dekomponované klavírne nahrávky. Dochádza k rozvibrovaniu strún a rozozvučaniu ozvučnice klavíra – ten sa stáva netypickým akustickým reproduktorom. Ďalšie zvuky, tzv. aeolské tóny, vznikajú pôsobením vetra na vysunuté struny. Vzniká spontánna akustická kompozícia, v ktorej sa klavírna hudba prelína s atmosférickými harmóniami.

Kinetické zvukové inštalácie na princípe klavíra umiestneného v exteriéri, dlhých napnutých strún a ich aktivácie prostredníctvom vetra tvorí Monahan od 80. rokov 20. storočia. V roku 1984 prezentoval svoje prvé svetoznáme dielo tohto druhu – Long Aeolian Piano situované do krajiny v New Brunswicku, ktoré dnes patrí do kánonu zvukového umenia. Inštalácia A Piano Listening to Itself vznikla v skorých dvetisícich rokoch ako výsledok autorovho dlhodobého bádania v tejto oblasti. V rôznych verziách bola prezentovaná vo Varšave (Kráľovský hrad), Brne (Vila Tugendhat), Mexico City a. i.. Vo verzii prezentovanej v sérii úúú v rámci Trenčín 2026 Monahan dekomponuje klavírne skladby Henryho Cowella a Frédérica Chopina. Pre beckovskú verziu vytvára nové kompozície, v ktorých reaguje na slovenský kontext spracovaním diela bratislavského rodáka, klavírneho virtuóza a skladateľa Johanna Nepomuka Hummela (1778 – 1837).

2026
bez jazykovej bariéry