tichý (od 16. stor.) • Praslovanské tichь (teis). Porovnáva sa s lit. tiẽsti ,vyrovnávať; klásť (most), prestierať (stôl) a i.‘, tiesùs ,spravodlivý‘ (pôvodne asi ,rovný, priamy‘) a i. — k možnému významovému posunu ,rovný‘ sa vyvinulo na ,tichý‘ porov. lat. plānus ,rovný, plochý‘ sa vyvinulo na tal. piano ,id.; tichý‘. Iný výklad vychádza z pôvodného teis ,vytrvávať, pokojne zotrvávať‘ (porov. stind. tí-tikšate ,znáša niečo‘, gót. stiwiti ,trpezlivosť‘ a i.) Z odvodenín: ticho, tíšiť, zátišie (zrejme k zatíchnuť; k významu porov. nem. Still-leben, staršie Stilles Leben ,zátišie‘ doslova ,tichý život‘, ako označenie — údajne podľa hol. vzoru — „života“, scény bez pohybu) a i. pozri aj tešiť.
Termín konania:
16. 5. 2022, 19:15, Pri gaštanovej aleji, Rusovce – Bratislava
“No predsa len majú pred sebou veľký problém, s akým sme sa my, pokiaľ vieme, na našej Zemi ešte nestretli. Netrpia síce suchotou, lebo vedia regulovať podnebie. Zatiaľ nepoznajú ani nedostatok niektorých druhov potravín. […] No značná časť planéty sa postupne stáva nevhodnou pre život. Na tých miestach vymiera všetko živé. To je príznak takzvaného vnútorného vysychania. […] Pre nich je to veľmi veľké nešťastie. Zatiaľ ešte nevedia usmerňovať procesy, ktoré sa odohrávajú v hlbinách planéty. Do boja proti tomuto hroznému javu vnútorného vysychania nasadili svoje najlepšie sily, obrovské vedecké aj materiálne prostriedky. Oni nemajú vo svojej hviezdnej sústave Mesiac, ale vedia o našom Mesiaci a už ho aj navštívili. Predpokladajú, že náš Mesiac prekonal čosi podobné. Keď sme sa to dozvedeli, museli sme sa trochu zamyslieť – veď z Mesiaca nie je až tak ďaleko na Zem. Sme pripravení na toto stretnutie? A aké to môže mať vonkajšie či vnútorné následky? Nepomyslia si naši ľudia, že veľa zmeškali vo svojom intelektuálnom vývoji pre večné nedorozumenia na Zemi?
V súčasnosti sa vo vedeckých kruhoch Lesnej hrude vedie o osude planéty všeobecná diskusia – či sa majú so zväčšeným úsilím pokúšať zistiť príčiny vnútorného vysychania a hľadať spôsob, ako zastaviť túto potenciálnu katastrofu, alebo si majú, kým je čas, nájsť vo vesmíre novú planétu, zodpovedajúcu ich životným potrebám, a začať časom masové presídľovanie na nové miesto s cieľom premiestiť a obnoviť lesnohrudiansku civilizáciu. Zatiaľ ešte nie je jasné, ktorú planétu majú vo výhľade. Tak či onak, na tejto planéte by mohli žiť ešte mnohé milióny rokov, preto človeka zaráža, že už dnes rozmýšľajú o takej vzdialenej budúcnosti, že sú zachvátení toľkým zápalom a aktivitou, akoby sa tento problém týkal terajšej generácie. Vari nikomu neskrsla v hlave podlá myšlienka: A po nás nech príde trebárs potopa?”
– Čingiz Ajtmatov: Deň dlhší ako ľudský vek. 1980. Preklad: Elena Krišková, 1983.
Kanadský skladateľ a zvukový výskumník R. Murray Schafer nazval v roku 1977 vo svojej knihe The Soundscape, Our Sonic Environment and the Tuning of the World pojmom Hi-fi zvukovú krajinu, v ktorej zreteľne počuť aj tie najväčšie detaily. V takomto priestore žiadna zvuková zložka nedominuje a neutláča inú. V zvukovej krajine, ktorá je pomyselnou koncertnou sálou prvých Zvukových topografií, je zreteľne počuť veľa rôznych zvukov prírodného aj ľudského pôvodu. Tie najzaujímavejšie (no nie jediné) patria žabám, vtákom a cicavcom stretávajúcim sa v mokradi, ktorá sa z dunajských ramien zachovala hlboko v Rusovskom parku.
Ktorýkoľvek zvuk či hlas upúta vašu pozornosť, započúvajte sa. Málo známa vlastnosť ľudského sluchu je jeho schopnosť sústrediť sa na konkrétny zdroj zvuku, “zahľadieť sa ušami”. Umožňuje skúmať krajinu uchom podobne, ako sme zvyknutí robiť to očami. Citlivosť ucha zároveň umožňuje vnímať dynamický rozsah, aký nesprostredkuje ani to najlepšie audio zariadenie. Zo žiadnej nahrávky nie je možné získať tak plastický zážitok, ako zo zahĺbeného načúvania naživo.
Akustická ekológia a s ňou sa rozvíjajúci field recording spôsobili v posledných dekádach posun vo vnímaní akustických prejavov sveta a poukazujú na ich súvis so stavom krajiny. Jeho zaujímavejšou, no na vnímavosť a ohľaduplnosť publika náročnejšou alternatívou, je tzv. soundwalk – doslovne zvuková prechádzka – ktorú môžeme nazvať aj field listeningom, terénnym počúvaním. Takýto formát dokáže sprostredkovať skutočný schaferovský Hi-fi zážitok, obohatený o obrazy, pachy a iné fyziologické vnemy, aký neprinesie ani ten najprecíznejší prenos (audio)vizuálnych informácií.
Lokalita koncertu je v slovenských archívoch terénnych nahrávok zmapovaná (Jonáš Gruska, 2020). Nie náhodou – pozornosť púta najmä jedna časť jej unikátneho zvukového obsadenia: samce (minimálne) štyroch druhov žiab sa tu v jarných týždňoch snažia privábiť svoje samice. Ich hlasy kvákajú a pulzujú, s postupujúcim podvečerom gradujú, až v istej chvíli dočasne celkom ovládnu nočný vzduch. Ostinátna pulzácia kunky červenobruchej, prítomná počas celého večera – až pokým ju neprekryjú hlasy skokana rapotavého – je frekvenčne ukotvená v oblasti tzv. komorného a, ktoré je základom pre ladenie klasických nástrojov v európskej hudobnej kultúre. Počas našich pozorovaní sa táto frekvencia mierne menila, zvyšovala sa od tónu a♭ až po h♭. Na pozadí počuť zbor vtáctva a – v závislosti od prevádzkových dní – aj nízkofrekvenčný hukot poľných horákov rafinérie Slovnaft z druhého brehu rieky. Občas prejde bežec, cyklista či psičkár. Ak je v budove Sľuku v Rusovciach svadba, počuť ju tiež. Zvukovú krajinu nachádzajúcu sa už pár stoviek metrov ďalej, poznačenú ľudskou činnosťou, kde neustály hluk potláča ostatné akustické udalosti, nazval Schafer Lo-fi.
Pokyny:
- Koncert sa začína vo chvíli, keď opustíte toto miesto. Pokračujte po ceste – ideálne osamote – a počúvajte.
- Po krátkom čase (cca 10 min.) prídete do koncertnej sály. Nájdite si miesto alebo sa po nej prechádzajte.
- Odporúčaná doba počúvania je aspoň 1 hodina (do zotmenia).
- Na mieste bude k dispozícii káva a čaj, kedykoľvek sa obslúžte.
- Prosíme fajčiarov, aby si našli vhodné miesto opodiaľ.
- Záver a návrat je individuálny. Ak cestou stretnete bobra, nehladkajte ho. Má veľké zuby.
Príjemné počúvanie.
Obsadenie:
Kunka červenobruchá (Bombina bombina) – rezonančné mechúriky. Granulárna syntéza v ostinátnych pulzoch, largo rubato, quasi unisono, okolo tónu a♭ (430 Hz – 457 Hz); mikrotonálne krátke sóla, v oblasti tónu c2 (511 Hz – 546 Hz)
Ropucha zelená (Bufo viridis) – nepárny zvukový rezonátor. Občasne, krátke impulzívne tremolá v oblasti tónu g3, (1487 Hz – 1660 Hz)
Skokan rapotavý (Rana ridibunda) – rezonátor v kožnom záhybe. Recitácia, rozšírené hlasové techniky
Hrabavka škvrnitá, Rosnička zelená, Skokan ostropyský (Pelobates fuscus, Hyla arborea, Rana arvalis) – vedľajšie hlasy
Zvukové topografie sú sériou podujatí s týmto jednoduchým zámerom: počúvať svet alebo zvukovú krajinu (soundscape), ktorá tvorí jeho akustický exoskelet. Započúvať sa znamená vytvoriť priestor na nové otázky. Sluchom sledujeme – študujeme – akustické prejavy krajiny a jej zvukovú kvalitu. Mapujeme svet, objavujeme akustické priestory, hľadáme prepojenia s rôznymi oblasťami prírodných a humanitných vied. Kde je potrebné, kontextualizujeme. Kde už nič dodať netreba, stačí počúvať. Interpretácia je na každom z nás.
Sprievodné texty k podujatiu:
Mgr. Mária Šibíková, PhD.: O bioakustike (máj 2022)
In A♭ (Hi-fi)
Zvukové topografie I / Biofonický koncert pre zborové obsadenie
Koncept: Fero Király, Eva Vozárová
Produkcia: ooo
Realizované: 16. 5. 2022, Rusovce
Podujatie Zvukové topografie II – Opéra Concrète bolo v Bratislave premiérovo realizované s podporou Nadácie mesta Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja.
Podujatie bolo súčasťou projektu ooo_2022, ktorý z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia. Ďakujeme!