Michal Kindernay – Phonotropic Blindness

muzika hovor. ,hudba‘ (od 17. stor.) • Z lat. mūsica, čo je prevzatie z gr. mūsikē (technē), doslova ,múzické umenie‘; od mūsikos ,súvisiaci s múzami‘.

hudba, hudec hovor. hudlikať, hudlikovať. pejor. ,nezručne hrať (najmä na husliach); stružlikať‘ (od 18. stor.) • Zrejme odvodenina od ↗ húsť; zakončenie môže byť podľa fidlikať.

“Vedci z krajín na pobreží [Čierneho mora] upozorňujú na veľký počet uhynutých veľrýb […]. Odborníci sa domnievajú, že za ich úhynom by mohol byť podmorský hluk z vojenských sonarov z približne 20 plavidiel ruského námorníctva a prebiehajúcich vojenských aktivít. Dezorientované cicavce mu unikajú na juh. Na tureckých či bulharských brehoch potom v nadmerných počtoch viaznu na pevnine alebo sa chytajú do rybárskych sietí.”

– Zuzana Vitková: Delfíny v Čiernom mori záhadne umierajú. Mohli to spôsobiť vojenské sonary, hovorí morská biologička. In: Denník N. 13. 5. 2022 

Phonotropic Blindess je audiovizuálna kompozícia oživujúca vodný element v jeho rozmanitých podobách: od rozmarného bublania minerálnych prameňov, cez prúdenie vody skrotené v potrubiach v našich domácnostiach až po temné dunenie hlbín morí a oceánov s ingredienciami zvukov lodnej dopravy, komunikácie a priemyslu. Multikanálová zvuková skladba odhaľuje krehké vzťahy medzi mikro- a makroudalosťami v podzemnom vodnom a industriálnom ambiente. Živá performance evokuje nielen alchymistické pokusy a pohanské rituály, ale aj mikroskopické pozorovania prírodných procesov a laboratórne rozbory chemického zloženia látok. Detailné zábery prírodných prvkov a abstraktné obrazce vznikajúce zmenami frekvencií zvuku vyvolávajú hypnotický zážitok. Obklopujúce zvuky a ich vizualizácia však zároveň upozorňujú na nevšímavosť voči stupňujúcemu sa zvukovému znečisteniu vodných plôch a všadeprítomnosť tohto fundamentálneho životodarného elementu.

Heavy Heaven. 2019. Video, 4K. 3 min. Zvuk: Lloyd Dunn, Michal Kindernay
Priemerné emisie z leteckej dopravy rastú tempom takmer 6%za rok, čo zodpovedá emisnej produkcii zhruba 50 veľkých uhoľných elektrární (správa Medzinárodného výboru pre čistú dopravu (ICCT)). Ak bude tento vývoj pokračovať, stanú sa emisie z leteckej dopravy v dlhodobom horizonte jedným z hlavných zdrojov skleníkových plynov. Vo výfukových plynoch motorov sa vyskytuje niekoľko stoviek látok, ktoré majú škodlivý účinok na životné prostredie. V roku 2016 prepravili svetové aerolinky 3,8 miliardy cestujúcich – spotrebvovalo sa na to asi 35,8 milióna letov. To znamená, že tieto lietadlá vytvorili približne 781 miliónov ton oxidu uhličitého, čo sú asi dve percentá z celkových ľudských emisií za rok. V roku 2017 to bolo už dokonca 4,1 miliardy cestujúcich (nárast cez 7 percent). Analytici navyše predpovedajú, že do roku 2035 prepravia aerolinky ročne asi 6,9 miliardy cestujúcich. Vďaka nízkej alebo neexistujúcej dani z leteckého paliva má letecká doprava konkurenčnú výhodu oproti iným druhom dopravy vplyvom nižších cestovných nákladov. Video Heavy Heaven rieši správu o konci sveta. Je to každodenný pohľad na nebo, ktoré je pretkané reznými ranami leteckej dopravy. Hoci sa celosvetovo snažíme o znižovanie uhlíkových stôp v priemysle aj na spoločenskej úrovni, letiská sa nekriticky zväčšujú, stavajú sa ďalšie pristávacie dráhy, nové terminály, alebo rovno celé letiská. Aká je ale skutočná cena rýchlej a pohodlnej dopravy na nebi?

Insection. 2018. Video, Full HD. 3 min
Spomalené pohyby rôznych druhov hmyzu v abstraktnom, jasne osvetlenom prostredí vytvárajú sugestívne narážky na nekontrolovateľný chaos, apatiu a rozklad spoločenských štruktúr. Minimalistický vizuálny obraz je sprevádzaný ambientnou hudbou, ktorá pracuje s realistickým zvukom a statickosťou.

Transformation / Vapours / Melanosis. 2017. Video, HD. 7 min
Krátky film sa pohráva s témami zneužívania prírodných zdrojov, ich premeny na rôzne formy energie a odkazu (nielen) industriálnej architektúry. Hlavným námetom je voda a jej transformácia počas obehu v síce prirodzenom, ale civilizáciou pokrivenom cykle. Popolová, „čierna“, veľmi znečistená voda, vytekajúca z jednej z mosteckých elektrární, je symbolicky jednou z prísad, ktoré spôsobujú chybu v systéme a narúšajú uzavretý kruh prirodzeného súladu s prírodnými zákonitosťami. Exploatácia prírodných zdrojov a ich následná premena v nečistú energiu, spojená s mnohými vedľajšími účinkami, ústi v nenávratnú disharmóniu. Ďalšie neekologické zložky v komplexnom priemyselnom reťazci navyše spôsobujú trvalé poškodenie ekosystémov a duchovnú dezorientáciu človeka. Film s voľným naratívom je štruktúrovaný do niekoľkých minimalistických obrazov s určitým analogickým poriadkom. Obrazy čiernej popolovej vody striedajú zábery temných vôd, utopického industriálneho chrámu, vodných diel a vodnej dopravy. Energiu prírodnú i umelo vytváranú, výjavy priemyselné, prírodné i generované prelína všadeprítomný pocit plíživej úzkosti.

Cargo. 2017. Video, Full HD. 6 min
Oceány sú posiate tovarom uložených v kontajneroch na prepravných lodiach, z ktorých niekoľko znečistí životné prostredie viac ako všetky autá sveta. Niekoľko typov označení a farebnosť kontajnerov odkazuje na logistické spoločnosti a ich geopolitický vplyv. Unifikovaná kontajnerová architektúra transportu tovaru je jedným z najviditeľnejších symptómov globálnej ekonómie a neoliberalizmu. Kontajnery sú rovnaké, líšia sa len logom a farebnosťou, označujúcou príslušnosť k niekoľkým nadnárodným cargo spoločnostiam. Video bolo natočené v teréne nákladného prístavu v Hamburgu v ústí rieky Labe, druhom najväčšom prístave Európy a pätnástom na svete. V roku 2014 sa odtiaľto vypravilo skoro sto miliónov objemových jednotiek, ktoré zodpovedajú obsahu jedného štandardného šesťmetrového kontajnera. Pozemok prístavu vrátane zastavanej plochy pokrýva 73.99 km² a je dopravnou infraštruktúrou aj digitálnymi sieťami s celým svetom. Tisíce ľudoprázdnych aglomerácií so stovkami kilometrov ulíc sa rozprestierajú po celej planéte.

Český umelec Michal Kindernay je autor videoinštalácií, videoperformancií a interaktívnych aplikácií využívajúcich senzorické vstupy. Spolupracoval s výtvarníkom a performerom Milanom Langerom a kolektívom Victory Nox. Jeho audiovizuálne inštalácie prepájajú oblasti a nástroje umenia, technológií a vedy. Tvorí videoperformancie a interaktívne inštalácie, intermediálne a dokumentárne projekty, ale aj hudobné a zvukové kompozície. Je spoluzakladateľom umeleckej organizácie yo-yo, iniciátorom projektu RurArtMapa, členom kolektívu galéria Školská 28 v Prahe. Pôsobí ako pedagóg v Centre audiovizuálnych štúdií FAMU a na Prague College. Často sa v tvorbe priamo aj nepriamo dotýka ekologických tém a aplikovaním technologických prístupov vo vzťahu k prírode reflektuje rôzne vrstvy komplexnej environmentálnej problematiky.