Zvukové topografie

Choď von a počúvaj.

Zvukové topografie sú sériou podujatí s týmto jednoduchým zámerom. Počúvať svet alebo zvukovú krajinu (soundscape), ktorá tvorí jeho akustický exoskelet. Započúvať sa znamená vytvoriť priestor na nové otázky. Sluchom sledujeme – študujeme – akustické prejavy krajiny a jej zvukovú kvalitu. Mapujeme svet, objavujeme akustické priestory, hľadáme prepojenia s rôznymi oblasťami prírodných a humanitných vied. Kde je potrebné, kontextualizujeme. Kde už nič dodať netreba, stačí počúvať. Interpretácia je na každom z nás.

Séria Zvukové topografie súvisí s dvoma tendenciami, ktoré sa prejavujú v súčasnom hudobnom umení od druhej polovice 20. storočia. Prvou z týchto tendencií je načúvanie svetu alebo akustická ekológia. Dnes, v “post-cageovskej” dobe, je nevyvrátiteľným faktom, že hudbu chápeme ako akékoľvek zvukové udalosti v čase, ktoré máme zámer vnímať hudobne. Pauline Oliveros a R. Murray Schafer v posledných dekádach 20. storočia rozvinuli ideu tzv. sústredeného počúvania (deep listening), čo by sme z dnešného pohľadu mohli brať ako individuálny počin, originálny umelecký akt, no zároveň vzhľadom na celosvetovú ekologickú situáciu pravdepodobne aj ako darwinistický posun, upriamenie našej pozornosti (aj) smerom von a snahu o zmenu zmýšľania o spravovaní planéty. antropocentristický model by sme si priali zmeniť na iný, udržateľnejší, postavený na systéme rovnováhy, ktorý sa v prírode vyvíjal milióny rokov.

Druhou z tendencií je narúšanie konceptu toho, čo sa historicky definovalo ako priestor určený a vybudovaný pre hudbu a jej počúvanie. Žijeme v dobe najpestrejšej hudobnej rozmanitosti, akú naša civilizácia zažila. Je preto pochopiteľné pýtať sa, či sa prísna definícia priestorov pre umenie nejaví byť skôr obmedzením než výhodou. 

Séria Zvukové topografie je naším príspevkom k téme akustickej ekológie – hudobnému a zvukovému vnímaniu sveta. Nášho jediného sveta, ktorý všetci meníme oveľa viac a rýchlejšie, než všetky prírodne procesy dokopy. Žijeme v epoche antropocénu a sme to práve my, kto nesie celú zodpovednosť za to, ako bude vyzerať a znieť budúcnosť.

Anette Vandsø, dánska teoretička umenia pomenovala myšlienku, ktorá je v súčasnom umení tak dôležitá: “Epistéma znamená vedomosť. Ak hovoríme, že umenie má epistemologický potenciál, znamená to nielen to, že odkazuje na už známu vedomosť, ale že samo produkuje novú.”   

Počúvanie nás učí. 

Sprievodné texty k sérii Zvukové topografie:

Fero Király: Hľadanie možností

Eva Vozárová: Nepočujem ťa

Mgr. Mária Šibíková, PhD.: O bioakustike