Apríl 2009
V priestoroch PKO nacvičuje novú hru pre deti divadlo Ludus, v inej sále sa pripravuje produkcia komerčnej televízie. O šiestej hodine ráno stavebné stroje investora Henbury Development búrajú dieru do múru estrádnej sály PKO. Presto fortissimo.
Aký krásny koncept! Škoda, že tam nepostavili tribúnu pre divákov, bolo by to zábavné predstavenie. Napríklad opera.
Martin Burlas by určite veľmi rád zložil hudbu pre orchester a búracie stroje.
November 2011
Na webe denníka SME vychádza fotoreportáž s názvom „Ako dnes vyzerá PKO zvnútra“. Na jednom zo záberov je pri hromade odpadkov na pódiu v hlavnej sále zachytený veľký hudobný nástroj – dvojmanuálové čembalo.
Ťažko odolať pokušeniu a nenapísať tú otázku už teraz:
Ako dnes znie PKO zvonku?
(Len tak pohodené čembalo.
Mať tak každý deň šťastie nájsť nejaký užitočný nástroj!)
Február 2012
Fero Király odkupuje čembalo od Bratislavského kultúrneho a informačného strediska za 10 eur ako majetok:
„morálne,
technicky
a fyzicky zastaralý
a k ďalšiemu použitiu
nespôsobilý
a nevhodný“.
Necháva ho previezť do svojho ateliéru vzdialeného kilometer
vzdušnou čiarou, kde ho dva mesiace čistí
od prachu, cigaretových ohorkov a iných nečistôt
a ukladá ho na bezpečné, suché miesto.
Predmet je to zábavný, ale nezmestí sa nikam, preto sa na ďalších 10 rokov stáva iba
pozorovateľom návštevníkov z chodby.
A niektorí si ho aj všimnú!
December 2015
Búracie práce sa po šesťročnej prestávke rozbiehajú naplno. PKO je zrovnané so zemou.
Ohradené plotom; tak ostáva dodnes.
Je v zámere badať zrnko vznešenosti a krásna?
Snahu vybudovať niečo nové, krajšie, čistejšie, niečo, čo pretrvá?
Zen nehybnosti nábrežného búraniska?
August 2021
Z iniciatívy umeleckého združenia ooo vzniká z čembala z PKO zvukový objekt – dlhohrajúca inštalácia
POST
alebo Ako dnes znie PKO zvonku.
Najskôr tam bude nejaká hudba, ale určite si nájdeme aj ticho,
aby sme sa mohli porozprávať.
PKO bolo miesto, kde sa niekoľko dekád hralo veľa hudby. Najviac asi jazzu a popu.
POST pozostáva z dvanástich súčasných záznamov zvukového environmentu z miesta, kde kedysi stálo PKO, a čembala zachráneného z tejto inštitúcie.
Nahrávky boli zozbierané počas 24 hodín, vždy v nepárnu hodinu (je to jazzová synkopa!). Čembalo funguje ako médium, reproduktor a prostredníctvom jeho veľkej ozvučnej dosky sa to, ako dnes znie PKO zvonku, komunikuje von.
O PROJEKTE
POST v sebe nesie viacero vrstiev: od otázky kultúry a jej úlohy v živote Bratislavy, narábania mesta so svojou minulosťou, cez vrstvu zvukovej identity miesta, až po praktické skúmanie témy recyklácie a udržateľnosti v umení, a to vo fyzickej aj myšlienkovej rovine.
POST AKO MIESTO PRE KULTÚRU. Dvojmanuálové čembalo! Ako sa takýto majestátny nástroj stane materiálom vhodným už iba na vyhodenie? Jednou z funkcií kultúry je učiť nás vnímať citlivejšie, aby sme dokázali reagovať na výzvy každodennosti, napríklad na neúctu a ľahostajnosť. Bratislava dodnes nemá nové adekvátne priestory pre kultúru. Čembalo z PKO nechce byť pomníkom lepším časom, kedy kultúra v meste ako-tak žila a mala svoj vlastný stánok. Má byť nádejou a očakávaním chvíle, kedy sa do mesta opäť naplno vráti a zaujme svoje miesto.
POST AKO POKRAČOVANIE. POST vdychuje život predmetu, ktorý bol vyše 10 rokov považovaný za mŕtvy. Nástroj je dnes už podľa bežných kritérií nefunkčný. Použitie starého nástroja novým spôsobom je v súčasnej hudbe ako technika prítomné od čias Johna Cagea. Je dovolené skonštruovať si vlastný nástroj či použiť existujúci spôsobom, na ktorý nebol pôvodne určený. Hudobník sa zároveň stáva nástrojárom a zároveň produkuje jedinečný a formálne ničím nezviazaný umelecký prejav – „nadstavbu“ hudby, ako ju poznáme.
POST AKO FUNKCIA. Staré čembalo nadobúda novú funkciu hudobnej inštalácie a otvára otázky o hudbe a jej vnímaní: Aká dlhá môže byť hudba? Kde ju možno počúvať? Koľko môže trvať pauza? Ako môže znieť takáto hudba? Starý nástroj, odsúdený na vyhodenie, znova ožíva ako rezonátor sprostredkujúci akustickú situáciu na mieste svojho niekdajšieho pôsobiska.
POST AKO SPRÁVA. Minulosť čembala nepoznáme. Máme len objekt a vôľu niečo s ním spraviť. Práca s ním a jeho ďalšie vystavenie môže byť v prenesenom slova zmysle považovaná aj za prácu obyvateľov Bratislavy s vlastnou kultúrnou pamäťou, správou o tom, ako sa vyrovnáva s drastickými zmenami, ktorými za ostatné desaťročia mesto prešlo a ktoré až v súčasnosti nadobúdajú citlivejší charakter.
Autori: Fero Király, Matúš Janota, Eva Vozárová
Koncept: Fero Király, Eva Vozárová
Hudba: Fero Király
Architektúra: Matúš Janota, Martin Hörmann
Technická spolupráca: Jindřich Žamboch, Lukáš radošovský a tím Novej Cvernovky
Text: Fero Király, Eva Vozárová
Vizuál: Matej Lacko
Jazyková korektúra: Irena Lányiová
Preklad: Zuzana Hrivňáková
Produkcia: ooo, o. z.
Web: www.zdruzenie.ooo
Realizáciu a vystavenie diela podporili Nadácia mesta Bratislavy, Hudobný fond a Bratislavský samosprávny kraj.
Partnerom prvého vystavenia sú Nová Cvernovka, Nadácia VÚB, Fond na podporu umenia, Nadácia Orange.
Ďakujeme!
Napísali o POST:
23. 8. 2021, Denník N: Zachránili pôvodný kúsok z bratislavského PKO a teraz z neho spravili umelecké dielo
9. 9. 2021, Slovak Spectator: Symphony of destruction: Art installation plays on sounds of demolished PKO site
10. 9. 2021, Sme: Čembalo znie ako zbúrané PKO